V sociálno-antropologickom prostredí sa často stretávame s pojmom “antropológia” bez žiadnych prívlastkov. Zväčša týmto jedným slovom označujeme sociálnu antropológiu.
Avšak v niektorých iných prostrediach a kontextoch sa pojem antropológia nemusí nutne rovnať tej sociálnej. Existujú teda aj iné typy antropológie – vedy o ľuďoch – ktorá sa rozvetvuje vzhľadom na jednotlivé aspekty človeka a ľudstva, na ktoré sa chce podrobnejšie sústrediť.
Na základe severoamerického modelu zvyčajne hovoríme o štyroch vetvách antropológie, ktoré sú však v európskom kontexte medzi sebou nezávislejšie.
Sociálna antropológia (nazývaná aj kultúrna či sociokultúrna antropológia) sa venuje ľudským spoločnostiam a kultúram, teda skúma vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami, ich sociálne, ekonomické a politické usporiadanie, vzorce správania, presvedčenia a myšlienkové systémy v rôznych časových a priestorových úsekoch.
Ďalším prúdom je lingvistická antropológia, ktorá sa zaoberá sociálnymi aspektmi používania jazyka a jeho funkciami v prepojení s inými oblasťami spoločnosti.
Záujmom o spoznávanie podrobností sociokultúrneho života ľudí v minulosti prostredníctvom akýchkoľvek materiálnych pozostatkov sa vyznačuje archeológia či archeologická antropológia.
A biologická (alebo fyzická) antropológia svoju pozornosť upriamuje na biologické charakteristiky ľudí – skúma biológiu ľudského tela a správanie s ňou spojené, ako aj ich evolúciu.