Štúdium antropológie, ako aj samotný terénny výskum naučí mnohým zručnostiam, ktoré môžu byť využívané pri rôznych povolaniach.
Napríklad počas takého terénneho výskumu antropológ alebo antropologička nadväzuje kontakt s prakticky cudzími ľuďmi. A tam to nekončí. V rámci svojej práce si musí získať ich dôveru a tieto vzťahy naďalej udržiavať a pestovať.
Antropológovia musia často vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny a prispôsobiť sa žitiu v nehygienických podmienkach alebo v prostredí, kde dochádza k extrémnym situáciám, ako je napríklad násilie, zločin, nepriaznivé klimatické podmienky. Všetko závisí od toho, v akých podmienkach žije skúmaná komunita.
Dlhodobý terénny výskum tiež cibrí pozorovacie schopnosti a spracovanie nazbieraných dát zas schopnosti analytické. Celkovo si etnografický výskum možno predstaviť ako projekt, ktorý si vyžaduje manažment: od dizajnu cez samotnú realizáciu terénneho výskumu a následnú analýzu dát až po napísanie etnografie a ďalšiu prezentáciu výsledkov.
Komunikačné schopnosti, versatilita, manažment, pozorovacie a analytické schopnosti nie sú však jedinými zručnosťami, ktoré antropológovia a antropologičky štúdiom a terénnym výskumom nadobudnú. Počas štúdia si na základe vlastnej skúsenosti uvedomia, že predsudky majú všetci ľudia, pričom antropológovia a antropologičky nie sú výnimkami. Vďaka tomu sa postupne naučia prekonávať svoje predsudky, a to nie len emocionálne, ale aj na základe porozumenia. Táto schopnosť prekonávať svoje vlastné predpojatosti antropológom uľahčuje skúmanie iných ľudí.