A
Antropológia je holistická veda, ktorá sa zaoberá skúmaním ľudských kultúr, jazyka, správania, či biológie, v minulosti, ako aj v súčasnosti. Podľa amerického vzoru možno rozdeliť antropológiu na 4 subdisciplíny — sociálna alebo kultúrna, lingvistická, fyzická a archeologická antropológia. V európskom kontexte sa tieto subdisciplíny vyučujú a sú formované ako samostatné disciplíny. Sociálna antropológia skúma ľudské kultúry a spoločnosti, ako aj určité kultúrne fenomény vyskytujúce sa v nich, pričom používa etnografiu ako aj dlhodobý terénny výskum v skúmanej komunite na vysvetlenie sociálnych či kultúrnych rozdielov a podobností. Oblasti, ktorými sa antropologičky a antropológovia venujú sa môžu okrem iného týkať kultúry, ekonomiky, náboženstva, politiky, sociálnej štruktúry a organizácie, príbuzenstva či rodových aspektov.
Autoetnografia je pozorovacia, participatívna a reflexívna výskumná metodológia, ktorá využíva písanie o sebe v kontakte s ostatnými na osvetlenie mnohých vrstiev ľudskej sociálnej, emocionálnej, teoretickej, politickej a kultúrnej praxe. Ide o autobiografický žáner akademického písania, ktorý čerpá a analyzuje alebo interpretuje prežitú skúsenosť autora*ky a spája poznatky výskumníka*čky s vlastnou identitou, kultúrnymi pravidlami a zdrojmi, komunikačnými praktikami, tradíciami, premisami, symbolmi, pravidlami, zdieľanými významami či emóciami. Vznikla z terénnej etnografie ako spôsob priameho začlenenia skúseností a poznatkov výskumníka*čky do popisov skúmanej scény. Často sa spolieha na rôzne metódy zhromažďovania údajov a výskumné nástroje spoločné pre iné formy kvalitatívneho sociálneho výskumu, vrátane pozorovania účastníkov*čok, rozhovorov, konverzácií, fokusových skupín, naratívnej analýzy, analýzy artefaktov, archívneho výskumu, žurnálovania, terénnych poznámok, tematickej analýzy.
E
Emický prístup (emic) spočíva v interpretácii kultúrnych javov, a to z perspektívy človeka skúmanej subkultúry. Tento prístup skúma, ako ľudia myslia a kategorizujú vo svojej vlastnej kultúre a preto sa nazýva aj natívne orientovaný. Pre výskumníka a výskumníčku je dôležitý/á kľúčový/á kultúrny/a konzultant/ka, ktorý/á dokáže otvoriť významné témy pre danú komunitu, ako aj reprezentovať jej predstavy.
(Autorky: Aneta Šperková a Tereza Hraníková)
Etický prístup (etic) spočíva v interpretácii kultúrnych javov, a to z perspektívy antropológa a antropologičky. V tomto prípade samotný výskumník a výskumníčka otvárajú témy a vytvárajú kategórie, ktoré sú podľa nich dôležité. Tento prístup sa definuje aj ako vedecky orientovaný.
(Autorky: Tereza Hraníková a Aneta Šperková)
Etnografia predstavuje vedecký a systematický popis ľudských kultúr, spoločností či komunít, ako aj určitých kultúrnych fenoménov, ktoré sa v skúmanej populácii vyskytujú. Vyznačuje sa predovšetkým skúmaním určitej spoločnosti v jej vlastnom prostredí s dôrazom na jej vlastný uhol pohľadu, a to najmä cez kľúčové antropologické metódy zúčastneného pozorovania a hĺbkových rozhovorov. Etnografia je vo svojej podstate holistická — snaží sa poskytnúť správu o danej komunite, ktorá je vyčerpávajúca, obsiahla a komplexná — zvyčajne obsahuje krátku históriu, popis prostredia či habitatu, ako aj sociálnu štruktúru a organizáciu skúmanej populácie. Jej cieľom je teda poskytnúť bohatý naratívny popis skúmanej kultúry umožňujúci preskúmať a interpretovať jej rôzne aspekty.
Etnografický výskum je druhom kvalitatívneho výskumu, ktorý je obzvlášť dôležitý v oblasti antropológie. Je charakteristický predovšetkým ponorením sa výskumníčky či výskumníka do lokálnej komunity a jej každodenného života, častokrát prostredníctvom metódy zúčastneného pozorovania, čo umožňuje hlbšie porozumenie lokálnej kultúry, zvykov a sociálnej dynamiky. Takýto výskum zvyčajne býva dlhodobý — znamená to, že výskumník či výskumníčka môžu stráviť pri ňom od niekoľko mesiacov do niekoľko rokov, čo im umožňuje priamy prístup k autentickým skúsenostiam, praktikám a iným aspektom skúmanej kultúry, ktorá by inak zostala nedostupná.
G
Gatekeeper je pojem, ktorým označujeme osobu (resp. skupinu alebo organizáciu), ktorá je základným sprostredkovateľom prístupu k terénu a má kontrolu alebo vplyv na prístup výskumníka či výskumníčky k účastníčkam a účastníkom v rámci terénneho výskumu. Vďaka bohatému poznaniu lokálnej komunity a svojim znalostiam a prepojeniam so skúmanou spoločnosťou sú častokrát kľúčovými informátormi a informátorkami počas výskumu. Sú to teda ľudia, ktorí zohrávajú kľúčové roly v skúmanej komunite – môže to byť napr. kňaz v kostole, starostka obce, riaditeľ školy alebo nejakej organizácie, vedúca v práci a pod.
I
Informátor/ka je osoba, ktorá žije v skúmanej komunite alebo je nejakým spôsobom spojená so skúmanou populáciou, a ktorá počas terénneho výskumu poskytuje výskumníčke či výskumníkovi informácie o skúmanej téme. Tento termín zahŕňa postup počas hĺbkových etnografických rozhovorov, v ktorých výskumník či výskumníčka kladie informátorovi alebo informátorke otázky, zvyčajne v ich “prirodzenom” prostredí. Samotný pojem je však častokrát v rámci antropológie kritizovaný a nahradený pojmami, akými sú napríklad participant/ka alebo konzultant/ka, ktoré naznačujú väčšiu participatívnu a rovnocennú úlohu týchto kľúčových jednotlivcov vo výskumoch. Cieľom etnografov je, aby s informátorkami a informátormi nadviazali dôverný, recipročný a kooperatívny vzťah, ktorý sa postupne rozvíja počas celého obdobia práce v teréne.
K
Kvalitatívny výskum zahŕňa zbieranie a analýzu dát, ktoré sú deskriptívne a týkajú sa javov, ktoré možno pozorovať, ale nie nutne vyjadriť numericky (kvantitatívne). V antropológii a v iných sociálnych vedách ide hlavne o dáta nazbierané prostredníctvom zúčastnených pozorovaní, videí, fotografií, rozhovorov s participantkami a participantmi, alebo iných textov. Etnografia, zakotvená teória či diskurzívna alebo naratívna analýza sú niektoré z často používaných kvalitatívnych metodológií v antropológii. Prostredníctvom týchto metód a techník kvalitatívni výskumníci a výskumníčky skúmajú a interpretujú, ako jednotlivci v rámci určitej spoločnosti chápu svoju sociálnu realitu.
(Autorka: Ines Herćan)
Kvantitatívny výskum zahŕňa zbieranie a analýzu takých dát, ktoré sa dajú vyjadriť numericky. Vo všeobecnosti sa používa na hľadanie vzorcov, priemerov, predpovedí, ako aj vzťahov príčin a následkov medzi skúmanými premennými. Cieľom kvantitatívneho výskumu v antropológii je vyvíjať a využívať matematické modely, teórie a hypotézy na skúmanie určitých spoločenských javov. Proces merania je ústredným prvkom kvantitatívneho výskumu, pretože poskytuje základné prepojenie medzi empirickým pozorovaním a matematickým vyjadrením kvantitatívnych vzťahov.
(Autorka: Ines Herćan)
S
Semištruktúrované (alebo pološtruktúrované či hĺbkové) rozhovory spolu so zúčastnenými pozorovaniami sú základom kvalitatívneho antropologického výskumu. Vyznačujú sa vopred pripraveným okruhom tematických otázok, ktoré sa kladú respondentkám a respondentom v teréne. Ich dôležitou charakteristikou je aj flexibilita – načrtnuté okruhy zhruba usmerňujú tok rozhovorov, no tiež dovoľujú odhalenie nových aspektov skúmaných tém alebo úplne nových tém cez voľnejšie rozprávanie respondentov a respondentiek, ako aj cez podotázky zo strany výskumníčok a výskumníkov. Konverzácia obvykle prebieha v skúmanej lokalite, a to “tvárou v tvár”.
V prípade semi-štruktúrovaných rozhovorov sa zachádza viac do hĺbky – rozpráva sa napríklad o rôznych sociokultúrnych praktikách, myšlienkach, postojoch, či skúsenostiach – predmetom rozhovoru je prakticky čokoľvek, čo je respondentom a respondentkám blízke. Opisy detailov sociálneho života a prepojení v ňom, ktoré sú najprv zväčša skryté, nejasné či nevyslovené, sa touto metódou môžu dostať na povrch a obohatiť etnograficko-antropologické poznanie.
Z
Zhustený popis je typ etnografie označujúci intenzívne, detailne a bohaté opisy ľudského spoločenského správania, ktorý má za cieľ priblížiť správanie jednotlivcov, skupín a komunít v určitom sociokultúrnom a situačnom kontexte. Clifford Geertz, ktorý tento termín v kontexte sociálnej antropológie rozvinul a popularizoval vo svojej slávnej štúdii o kohútích zápasoch na Bali, definoval zhustený opis ako spôsob poskytovania kultúrneho kontextu a významu, ktorý ľudia pripisujú činom, slovám a veciam. Geertz vo svojom diele Toward an Inteprettive Theory of Culture (1973) hovorí, že úlohou etnografie je pomocou zhusteného popisu vysvetliť mnohé detaily jednotlivých kultúr – ich koncepciu, štruktúru či význam.
Zúčastnené pozorovanie je kľúčová antropologická výskumná metóda, zameraná na získavanie kvalitatívnych dát. Je hlavnou súčasťou terénneho výskumu a v širšom zmysle aj jeho synonymom, keďže predstavuje snahu o priame zažitie skúmaného sociokultúrneho života. Zahŕňa teda nielen sledovanie rôznych aktivít, udalostí a interakcií skúmaných komunít, ale aj aktívne podieľanie sa na ich priebehu. Napríklad, robiť zúčastnené pozorovanie neznamená len sledovať, ako ľudia pracujú, ale aj si to s nimi vyskúšať — podieľať sa na tej práci. Antropologičky a antropológovia týmto spôsobom opúšťajú pozíciu vzdialených “divákov” a pokúšajú sa zaujať rolu miestnych obyvateľov. V konečnom dôsledku takáto prax umožňuje priblížiť sa perspektíve skúmaných populácií, ich praktikám a ideám v akcii.
Bezprostredným produktom zúčastneného pozorovania sú podrobné poznámky, prípadne (audio)vizuálne záznamy, ako napríklad fotografie, filmy, mapy, či kresby, ktoré zachycujú elementy pozorovaných javov.