A

Antropológia je holistická veda, ktorá sa zaoberá skúmaním ľudských kultúr, jazyka, správania, či biológie, v minulosti, ako aj v súčasnosti. Podľa amerického vzoru možno rozdeliť antropológiu na 4 subdisciplíny  sociálna alebo kultúrna, lingvistická, fyzická a archeologická antropológia. V európskom kontexte sa tieto subdisciplíny vyučujú a sú formované ako samostatné disciplíny. Sociálna antropológia skúma ľudské kultúry a spoločnosti, ako aj určité kultúrne fenomény vyskytujúce sa v nich, pričom používa etnografiu ako aj dlhodobý terénny výskum v skúmanej komunite na vysvetlenie sociálnych či kultúrnych rozdielov a podobností. Oblasti, ktorými sa antropologičky a antropológovia venujú sa môžu okrem iného týkať kultúry, ekonomiky, náboženstva, politiky, sociálnej štruktúry a organizácie, príbuzenstva či rodových aspektov.

E

Etnografický výskum je druhom kvalitatívneho výskumu, ktorý je obzvlášť dôležitý v oblasti antropológie. Je charakteristický predovšetkým ponorením sa výskumníčky či výskumníka do lokálnej komunity a jej každodenného života, častokrát prostredníctvom metódy zúčastneného pozorovania, čo umožňuje hlbšie porozumenie lokálnej kultúry, zvykov a sociálnej dynamiky. Takýto výskum zvyčajne býva dlhodobý — znamená to, že výskumník či výskumníčka môžu stráviť pri ňom od niekoľko mesiacov do niekoľko rokov, čo im umožňuje priamy prístup k autentickým skúsenostiam, praktikám a iným aspektom skúmanej kultúry, ktorá by inak zostala nedostupná.

Etnografia predstavuje vedecký a systematický popis ľudských kultúr, spoločností či komunít, ako aj určitých kultúrnych fenoménov, ktoré sa v skúmanej populácii vyskytujú. Vyznačuje sa predovšetkým skúmaním určitej spoločnosti v jej vlastnom prostredí s dôrazom na jej vlastný uhol pohľadu, a to najmä cez kľúčové antropologické metódy zúčastneného pozorovania a hĺbkových rozhovorov. Etnografia je vo svojej podstate holistická — snaží sa poskytnúť správu o danej komunite, ktorá je vyčerpávajúca, obsiahla a komplexná — zvyčajne obsahuje krátku históriu, popis prostredia či habitatu, ako aj sociálnu štruktúru a organizáciu skúmanej populácie. Jej cieľom je teda poskytnúť bohatý naratívny popis skúmanej kultúry umožňujúci preskúmať a interpretovať jej rôzne aspekty.

S

Semištruktúrované (alebo pološtruktúrované či hĺbkové) rozhovory spolu so zúčastnenými pozorovaniami sú základom kvalitatívneho antropologického výskumu. Vyznačujú sa vopred pripraveným okruhom tematických otázok, ktoré sa kladú respondentkám a respondentom v teréne. Ich dôležitou charakteristikou je aj flexibilita – načrtnuté okruhy zhruba usmerňujú tok rozhovorov, no tiež dovoľujú odhalenie nových aspektov skúmaných tém alebo úplne nových tém cez voľnejšie rozprávanie respondentov a respondentiek, ako aj cez podotázky zo strany výskumníčok a výskumníkov. Konverzácia obvykle prebieha v skúmanej lokalite, a to “tvárou v tvár”.

V prípade semi-štruktúrovaných rozhovorov sa zachádza viac do hĺbky –  rozpráva sa napríklad o rôznych sociokultúrnych praktikách, myšlienkach, postojoch, či skúsenostiach – predmetom rozhovoru je prakticky čokoľvek, čo je respondentom a respondentkám blízke. Opisy detailov sociálneho života a prepojení v ňom, ktoré sú najprv zväčša skryté, nejasné či nevyslovené, sa touto metódou môžu dostať na povrch a obohatiť etnograficko-antropologické poznanie.

Z

Zúčastnené pozorovanie je kľúčová antropologická výskumná metóda, zameraná na získavanie kvalitatívnych dát. Je hlavnou súčasťou terénneho výskumu a v širšom zmysle aj jeho synonymom, keďže predstavuje snahu o priame zažitie skúmaného sociokultúrneho života. Zahŕňa teda nielen sledovanie rôznych aktivít, udalostí a interakcií skúmaných komunít, ale aj aktívne podieľanie sa na ich priebehu. Napríklad, robiť zúčastnené pozorovanie neznamená len sledovať, ako ľudia pracujú, ale aj si to s nimi vyskúšať — podieľať sa na tej práci. Antropologičky a antropológovia týmto spôsobom opúšťajú pozíciu vzdialených “divákov” a pokúšajú sa zaujať rolu miestnych obyvateľov. V konečnom dôsledku takáto prax umožňuje priblížiť sa perspektíve skúmaných populácií, ich praktikám a ideám v akcii.

Bezprostredným produktom zúčastneného pozorovania sú podrobné poznámky, prípadne (audio)vizuálne záznamy, ako napríklad fotografie, filmy, mapy, či kresby, ktoré zachycujú elementy pozorovaných javov.

?

Zaujíma vás viac pojmov, alebo sa vám to nechce čítať? Vypočujte si to v cykle Slovník antropologický s Helenou Tužinskou a Petrom Turčíkom v archíve RTVS.

Prejsť na článok o slovníku