Čo je sociálna antropológia a prečo to nie je forenzná antropológia? Živí VS neživí
Píše Nina Čviriková
Antropológia ako širokospektrálna veda disponuje niekoľkými vedeckými disciplínami, ktoré sú často vzájomne zamieňané, a tým môžu pôsobiť zmätočne. V tomto článku si vysvetlíme základné charakteristiky sociálnej a forenznej antropológie.
Aby sme začali od samotného koreňa disciplíny, je dôležité si objasniť samotný základný pojem antropológia.
Ako sme už spomínali, je to jedna z vedeckých disciplín, ktorá sa zaoberá ľuďmi, a teda štúdiom správania, fyzických charakteristík, histórie, alebo vývoja ľudstva. Na to, aby mohla však veda fungovať, je potrebné vytvoriť účinné metódy, ktoré sú v súlade so zámerom štúdie. Výskumy sa týkajú rôznych zameraní, a preto poznáme štyri hlavné pod disciplíny antropológie:
Biologická antropológia (ako aj forenzná antropológia)
Kultúrna/sociálna antropológia
Archeologická antropológia
Lingvistická antropológia.
Sociálna antropológia sa zameriava na štúdium a výskumy ohľadom spoločnosti, a teda kultúr, vzťahov, a rôznych štruktúr medzi ľuďmi. Pre sociálnu antropológiu je dôležité pochopiť, uchopiť, analyzovať a diskutovať to, ako ľudia interagujú v spoločnosti, ako fungujú ekonomické, kultúrne a sociálne spoločenstvá, a to, ako ich tieto vplyvy formujú. Sociálna antropológia je rovnako širokospektrálna subdisciplína, a medzi popredné záujmy výskumov patrí niekoľko oblastí. Medzi tie patrí najmä jazyk a komunikácia (ako jazyk formuje kultúru a vzťahy v spoločnosti), politické štruktúry (skúmanie mocenských vzťahov, vlády, systémov, riešenia konfliktov, objasňovanie nových politických pojmov), náboženstvo a rituály (praktiky, významy a vplyvy), príbuzenské systémy (vzťahy medzi rodinami, jednotlivcami, skupinami v rôznych kultúrach), ekonomické systémy (ako ľudstvo vyrába, rozdeľuje a spotrebúva zdroje).
Medzi podstatné charakteristiky patria metódy, ktoré sociálni antropológovia a antropologičky využívajú. Antropológia zahŕňa dve hlavné metódy, a to historickú metódu zameranú na rekonštrukciu minulosti a induktívnu metódu, ktorej cieľom je objaviť všeobecné aktuálne zákonitosti ľudskej spoločnosti. Metódy sociálnej antropológie sú predovšetkým etnografické a teda je vedený dlhodobý etnografický kvalitatívny výskum. Rovnako tak sú dôležité priame, opakované, hĺbkové rozhovory s informátormi. Tieto a ostatné pojmy je taktiež možné si prečítať v našom antropologickom slovníku (presmerovanie).
Forenzná antropológia je využívaná najmä na kriminálne účely, a teda sa sústreďuje na ľudí, ktorí už nie sú medzi živými. Pracujú na analýze kostí a ľudských ostatkov za cieľom analyzovať a identifikovať príčiny smrti, alebo rekonštruovať okolnosti súvisiace s úmrtím. Medzi hlavné ciele patrí určovanie veku, výšky, pohlavia a etnického pôvodu. Táto subdisciplína napomáha vyšetrovaniu príčiny smrti a identifikácii obetí napríklad pri masových katastrofách.
Zásadné rozdelenie pri forenznej antropológii je teda pomoc pri vyšetrovaní masových hrobov (genocídy, vojnové zločiny), rekognoskácia násilia a traumy (štúdium kostí, zlomením, strelných rán), identifikácia neznámych osôb (základné charakteristiky ľudského tela). Je však relevantné poznamenať, že forenzní antropológovia a antropologičky spolupracujú s rôznymi ďalšími tímami, ako napríklad lekári, kriminalisti, patológia.
Zdroje:
The American Anthropological Association. (n.d.). The American Anthropological Association – Advancing Knowledge, Solving Human Problems. https://americananthro.org/
MacKinnon, G. (2014). Forensic anthropology current methods and practice. Journal of Forensic and Legal Medicine, 27, 87–88. https://doi.org/10.1016/j.jflm.2014.08.002
Monaghan, J., & Just, P. (2000). Social and Cultural Anthropology: A very short introduction. http://ci.nii.ac.jp/ncid/BA54326333
Gamble, C. (2014). The anthropology of deep history. Journal of the Royal Anthropological Institute, 21(1), 147–164. https://doi.org/10.1111/1467-9655.12140
The American Board of Forensic Anthropology. (n.d.-b). The ABFA. https://www.theabfa.org/
Jeganathan, P., Varenne, H., Nicholas, R. W., Schildkrout, E., Paul, R. A., Hopkins, N. S., Kolata, A. L., Keyes, C. F., Leslie, C. M., Kuper, A. J., Fernandez, J. W., Seeger, A., Aronoff, M. J., Östör, Á., Feeley-Harnik, G., Tuttle, R. H., Horowitz, M. M., Hannerz, U., Ghannam, F., . . . Smith, E. A. (2024, June 21). Anthropology | Definition, Meaning, branches, history, & Facts. Encyclopedia Britannica. https://www.britannica.com/science/anthropology