Podieľali ste sa na príprave antropologickej olympiády. Ako vnímate túto skúsenosť?
Gabi: Určite pozitívne. Na začiatku som mala trošku aj obavy – už predtým som bola zapojená do mnoho mimoškolských aktivít, aj do pracovných aktivít, a nevedela som, či na to budem mať dostatok času. Keďže som nič podobné predtým nikdy neorganizovala, tak som nevedela, čo to vlastne bude obnášať, a čo sa od nás bude všetko vyžadovať, ale Viki ma presvedčila, že to môže byť super skúsenosť, a že by sme to mali vyskúšať – že nám to možno dá predsa aj niečo do nášho budúceho štúdia alebo do nášho ďalšieho života. Ja som sa dozvedela o antropológii, keď som bola na strednej škole prakticky len náhodou. Prečítala som si o nej v novinách.
Stredoškoláci, ktorí sa ešte nerozhodli, čo chcú robiť a na akú vysokú školu poprípade chcú ísť študovať, majú prostredníctvom tejto olympiády príležitosť vyskúšať si niečo nové v praxi. To, čo robíme, je určite pre nich dosť inšpirujúce. Práca na olympiáde bola dosť zaujímavá aj pre nás. Celkom sa mi páči taká tá myšlienka, že šírime povedomie o sociálnej antropológii a že sa konečne o nás dozvie viac ľudí, pretože sme doteraz asi všetci s tým mali skúsenosť, že niekomu povieme, že antropológia, tak nevedia, čo to je. A keď im povieme, že sociálna antropológia, tak tiež majú troška skreslenú predstavu, čo študujeme, a toto je teda podľa mňa super príležitosť, aby sa o tom čo najväčšie publikum dozvedelo, a najmä mladí ľudia.
Viki: Veľmi pozitívne. Teri, naša kolegyňa, ktorá olympiádu viedla aj minulý rok, mala všetko premyslené, pripravené do dôsledkov a aj nás jasne s Gabi inštruovala, v čom a akým spôsobom sa má naša práca uberať. O to bola práca na olympiáde pre nás s Gabi jednoduchšia. Našu spoluprácu vnímam konštruktívne a efektívne. Všetky baby sme si sadli a vedeli sme spolu všetko zakaždým prebrať, zmanažovať a rozdeliť si úlohy. Teri ako naša líderka odhadla naše schopnosti a na základe toho tieto úlohy zadeľovala. Vnímam to aj z toho pohľadu pozitívne, že je to skvelá príležitosť pre študentov a študentky stredných škôl, kde môžu lepšie načrieť do svojich schopností a zamerať sa na to, čo by chceli robiť po škole, ako by chceli zveľaďovať svoj talent, rozvíjať svoje vedomosti, a tiež ako kultivovať svoje poznanie. V procese získavania dát si mali študenti a študentky možnosť vyskúšať rôzne metódy antropologického výskumu a spracovať ich do určitej záverečnej analýzy. A toto si myslím, že je skvelá príležitosť pre študentov a študentky, ktorí by chceli ísť týmto smerom, pretože bez toho ani nemusia mať vedomosť o tom, že takýto odbor existuje. A verím, že to môže byť veľká pomoc nielen pri výbere smeru, ale aj celkového odboru na vysokej škole.
Na čom konkrétne ste pracovali?
Viki: Terka nám rozdelila úlohy. Väčšinou spísala všetky potrebné informácie do dokumentu, ktoré bolo potrebné uložiť vo výstupe, ktorý zhŕňal podstatu najbližšieho zadania a následne sa to rozosielalo študentom. Gabi väčšinou spisovala tento text do finálnej podoby a ja som sa ho snažila graficky spracovať do takého plagátika alebo príručky, ktorá sa študentom odosielala. Následne sme s Gabi a Teri vypracovali feedbacky pre študentov a študentky, v ktorých sme sa snažili úplne na prvom mieste dať im nejaké dobré tipy a triky, ako vôbec vypracovať takéto antropologické zadania a akým spôsobom pracovať s antropologickými metódami výskumu. Zväčša sme tam dbali na to, aby sme ich upozornili, že je potrebné snažiť sa byť objektívny v role výskumníka, že je potrebné zachovať si neutrálny náhľad na dianie okolo seba a v tomto celom procese sme sa snažili im poskytnúť konštruktívnu kritiku, ale zároveň ich aj povzbudiť formou pozitívneho feedbacku.
Gabi: V podstate sme si na celom tomto projekte rozdelili úlohy, možno aj trošku nerovnomerne. Ale tým pádom, že Terka, s ktorou sme spolupracovali, na tom robila už minulý rok, tak ona asi do toho možno dala najviac úsilia oproti nám dvom ostatným. Viki väčšinou robila na grafických úpravách a ja som jedno zadanie spracovávala, dala som ho do takej písomnej formy. Zvyšné zadania spracovala väčšinou Terka, pretože ona mala informácie aj k tým predchádzajúcim zadaniam. Dosť sme sa inšpirovali modelom z minulého ročníka, čo sa zadaní týka.
Všetky tri sme si rovnomerne rozdelili účastníkov – všetkých študentov – a hodnotili sme ich zadania. Dostali od nás komentáre aj spätnú väzbu. Asi moja úloha nebola až taká podstatná a väčšinou sa do toho zapájala Terka, ktorá rozposielala maily, komunikovala so študentmi, a teda aj nám sprostredkovala, čo máme robiť my. Ja som vo väčšine prípadov len komentovala zadania a čítala si zadania študentov. To boli moje prioritné úlohy.
Akú spätnú väzbu ste získali od študentiek/študentov?
Gabi: Ohlasy boli asi veľmi pozitívne, veľmi dobré, pretože nenapadá mi asi nijaký konkrétny negatívny príklad, kedy by niekomu niečo vadilo. Niektorí hovorili, že na to nemali dostatok času, alebo teda, že niektoré zadania si potrebujú viackrát prečítať, aby im porozumeli. Spomínali tiež, že ich cvičenia nadchli. A tí, čo netušili, čo očakávať od tejto olympiády a nevedeli, že či to bude taká tá klasická teoretická olympiáda vedomostná alebo že na čo to bude vlastne zamerané a potom to hodnotili teda tak, že to bola super skúsenosť, že ich to nadchlo, že sa pri tom nenudili, že ich to bavilo. Tiež myslím, že aj dosť pozitívne hodnotili prístup, čo sa týkalo toho, že si mohli napríklad vybrať z viacerých tém, a každý si potom tam našiel niečo svoje, niečo, čo ho baví.
Páčilo sa im tiež, že sme im nejako striktne neurčili nejaké podmienky, že s kým môžu a s kým nemôžu komunikovať pri rozhovoroch, a teda toto si myslím, že vnímali veľmi dobre. Pozitívne bolo vnímané aj to, že nešlo o takú tú klasickú olympiádu, v ktorej toto musíte dodržať, takáto je správna odpoveď, takáto je nesprávna odpoveď. Oceňovali, že zadania boli také voľnejšie a sami si mohli vybrať oblasti záujmu. A myslím si, že čo sa týka aj nejakých postrehov na zlepšenie, tak, čo si dobre pamätám, tak minimálne tie zadania, ktoré som ja čítala v reflexii, kde sme sa ich vlastne pýtali na ich názor, tak tam nevypisovali nejaké veľmi veľké negatíva. Práveže boli veľmi radi, že si vyskúšali nejakú takúto skúsenosť, že zistili, čo je to antropológia, že o nej veľa nepočuli a nevideli tam pokiaľ viem nejaké veľké negatíva. Takže tie ohlasy boli určite kladné.
Viki: Spätnú väzbu od študentov a študentiek sme získali skôr na konci olympiády, respektíve, väčšinu týchto feedbackov od študentov a študentiek primárne dostávala formou mailu alebo elektronickou poštou Terezka a sem-tam, pokiaľ sa to týkalo nás všetkých, tak nám ich preposlala, aby nás motivovala a povzbudila. Pozitívne spätné väzby od študentov a študentiek prišli skôr na konci tohto procesu, kedy už aj my sme mali za sebou v podstate prácu na štyroch zadaniach, čiže my sme v tomto celom mali taký lepší obraz, akým spôsobom feedbacky formulovať a písať, čo je potrebné a teda aj nás to veľmi povzbudilo. Napríklad, správa, ktorá mi tak utkvela od jednej študentky, bola, že ste dobré v tom, čo robíte a ďakujeme. Čiže, bolo v tom cítiť takú vďačnosť a povzbudenie, že to celé vlastne malo zmysel a prípadne motivovalo nás to aj do budúcna spolupracovať na (takejto) olympiáde. Niektoré správy boli o tom, že sme to robili správne, vyjadrovali sme sa korektne a že to študentky a študentov mohlo niekam posunúť.
Ktoré zadanie sa študentom/študentkám najviac páčilo alebo v ktorom cvičení boli najlepšie výsledky?
Viki: Celkovo, s babami v tíme sme sa zhodli, že zadania boli napísané veľmi dobre, čo nás prekvapilo a povzbudilo v procese našej spolupráce. A tým, že Teri pracovala aj na minulom ročníku antropologickej olympiády, tak mala možnosť zhodnotiť, že nastal aj v tomto ohľade výrazný posun medzi zúčastnenými, a teda celkovo zadania boli kvalitne spracované. V niektorých typoch zadaní excelovali niektoré typy študentiek a študentov – niektoré im sadli viac a niektoré menej. Čiže to bolo také v rovnováhe. Ale ak mám zobrať jedno zadanie, ktoré si myslím, že komplexne sadlo všetkým študentom a študentkám, tak to bolo to posledné – sebareflexia výskumníka/výskumníčky. Do vypracovania tohto zadania mali možnosť vložiť viac subjektivity a subjektívnych názorov. Respektíve, aj formulácia textu bola subjektívnejšia a preto si myslím, že sa viacerým mohol písať ľahšie – zo znenia toho zadania to bolo zrejmé. Aj nám sa potom feedbacky písali jednoduchšie, aj sme sa ich snažili formulovať tak povzbudzujúco, keďže to bolo posledné zadanie. Snažili sme sa povzbudiť študentov a študentky v tom, aby naďalej kultivovali svoj talent a prípadne, aby sa vydali akademickou dráhou.
Gabi: Boli študenti a študentky, ktorým sa najviac páčilo prvé zadanie, čo bolo voľné pozorovanie a to sa im asi aj najviac páčilo, pretože to opisovali v reflexii. Druhé zadanie sa týkalo krátkeho pozorovania, a na to nadviazali rozhovorom. A všeobecne tieto zadania, ktoré sa týkali pozorovaní si myslím, že im išli najlepšie – najviac detailov si všímali a vedeli najviac možno zhodnotiť a analyticky interpretovať, čo videli, čo odskúmali a nielen opísať, čo sa dialo.
Možno trošku problematické boli tie rozhovory, pretože tam minimálne čo sa týka kladenia otázok si myslím, že mali väčšie medzery, ale to sa dá očakávať vzhľadom k tomu, že aj my počas štúdia prejdeme povedzme takým zaučením, ako správne klásť otázky informátorom. A teda väčšinu otázok kládli tak, že boli otvorené a dali sa na ne odpovedať veľmi stručne, jednou-dvomi vetami. Možno niektoré boli nie úplne dobre kladené. Otázky nemuseli správne pochopiť.
Takže toto si myslím, že to tam majú ešte medzery a je tam čo zlepšovať, ale teda to voľné pozorovanie sa mi, ako vravím, páčilo najviac aj ich najviac zaujalo, aj ich asi najradšej ho realizovali a tiež vlastne, čo si pamätám, tam opisovali, že aj preto bolo toto zadanie pre nich najlepšie a najintenzívnejšie, pretože tam nebol ten osobný kontakt s ľuďmi a že prakticky iba z diaľky pozorovali, čo sa dialo, kto tam bol, kto tam interagoval, a tak ďalej. A že sami sa do toho nemuseli zapájať, nemuseli komunikovať s ľuďmi, pretože ako mnohí opísali, sú skôr introvertnejšie typy a že komunikovať s neznámymi ľuďmi môže byť problematickejšie. A teda preto tieto voľné pozorovania boli pre nich najlepšou metódou.
Čo by ste odporúčali študentom/študentkám stredných škôl? Prečo študovať sociálnu antropológiu?
Gabi: Asi by som najskôr povedala, že z tých 18 žiakov, ktorí sa zapojili do olympiád, nejaké 3-4 žiačky by chceli antropológiu aj študovať. Tvrdili, že si dávajú prihlášku, či už k nám alebo na inú fakultu študovať sociálnu antropológiu, čo neviem, či sa dá považovať za úspech alebo nie. Každopádne, je super, že možno aj vďaka tejto olympiáde sa rozhodli študovať to, čo študujeme my a možno aj preto je veľmi fajn robiť aj naďalej túto olympiádu aj po ďalšie roky.
Viac ľudí sa aj dozvie, čo je to sociálna antropológia a prečo by ju mali študovať. Sociálna antropológia je veda, ktorá je pre mňa veľmi moderná, pokroková a tiež zaujímavá, čo sa týka prístupu vyučujúcich a prístupu k štúdiu, ktorý je na mnohých iných fakultách trošku zastaraný. Myšlienky a postoje, ktoré teda na hodinách sa dozvedáme, alebo ktoré čítame z článkov, sú podľa môjho názoru naozaj také moderné a minimálne mne štúdium antropológie veľmi poskytlo iný pohľad na svet a iný pohľad na to, ako fungujú sociálne vzťahy.
A práve to je podľa mňa fajn, že keď mladí chcú zistiť, ako veci fungujú, prečo sú také, aké sú, tak toto je skvelá príležitosť ísť študovať antropológiu. Pretože naozaj, je to oblasť, ktorá je veľmi široká, niekedy možno až priveľmi, ale ak nevedia, čo chcú v budúcnosti ďalej robiť, tak štúdium antropológie im môže dať naozaj dobrý základ na to, aby zistili, ako veci v spoločnostiach a komunitách fungujú a naozaj si tam môžu nájsť hocijakú oblasť záujmu. Takže toto si myslím, že je táto flexibilita naozaj veľké pozitívum sociálnej antropológie, čo iné smery a odbory nemajú, pretože majú užšie pole pôsobnosti ako sociálna antropológia. V antropológii teda naozaj sú rôzne sub-disciplíny a oblasti záujmu, ktoré môžu vyhovieť asi každému – každý si tam nájde to svoje.
Viki: Celkovo, ja by som veľmi odporúčala štúdium sociálnej antropológie nielen preto, že po základnej a strednej škole, kde je veľmi veľa predmetov a nie každého musí všetko baviť, tak náš typ vysokej školy – kde je sociálna antropológia, ktorá je zameraná na sociálne vedy – si myslím, že je skvelý pre tých, ktorí chcú získať náhľad na dianie v spoločnosti – overený poznaním rôznych odborníkov a odborníčok. Jedna naša vyučujúca to zhrnula tak, že práca antropológa/antropologičky spočíva v tom, že si nasadí tú svoju imaginárnu antropologickú čiapku, vďaka čomu môže získať jedinečný náhľad na dianie okolo nás. A to bez ohľadu na to, či by sa študent alebo študentka rozhodli v tomto odbore pokračovať aj ďalej v akademickej sfére alebo by si túto antropologickú čiapku zobrali „iba“ ako dospelí ľudia do svojho bežného, osobného života. Myslím, že sociálna antropológia ponúka odpovede na dianie okolo nás, na situácie, ktoré nastávajú v bezprostrednom sociálnom prostredí. Vďaka štúdiu sociálnej antropológie si vie človek pokojne aj len sám pre seba analyzovať rôzne sociálne javy a správanie ľudí a vie im tak lepšie porozumieť, pochopiť ich a aj sám môže lepšie modifikovať svoje vlastné správanie a prístup k ostatným. Sociálna antropológia je niečo, čo študenta/študentku strednej školy posúva na úroveň dospelého človeka, a to v procese celého štúdia na našej vysokej škole. Čiže, určite odporúčam štúdium sociálnej antropológie komukoľvek.
Rozhovor s Gabi a Viki viedla Daša Bombjaková.