Jakub Seneši v minulom akademickom roku ukončil druhý ročník trojročného štúdia archeológie a sociálnej antropológie na University of Oxford.
„Viacero firiem a zamestnávateľov […] chce prijímať ľudí s rôznych akademických pozadí. Hlavne pri antropológii je tých možností mnoho. Antropologický rozhľad je veľmi využiteľný či už v biznise, kde antropológovia prinášajú náhľady o firemnej kultúre alebo širšom rozmýšľaní zákazníkov, v štátnej sfére, či v médiách. Ak aj človeka nenapĺňa výskum, tých možností je stále pomerne veľa.“
Ako vyzerala tvoja cesta k archeológii a antropológii?
Na strednej som dosť dlho tápal, asi tak ako každý a veľmi podstatné pre mňa bolo experimentovať – robiť dobrovoľnícke činnosti a zúčastňovať sa na rôznych podujatiach, aby som zistil, čo ma zaujíma. Najprv som si myslel, že to budú medzinárodné vzťahy a politika, ale dosť skoro som zistil, že ma to až tak nebaví. Potom som mal šancu skúsiť dobrovoľníčenie na hrade Tematín, ktorý dlhodobo renovuje dobrovoľnícke združenie. Tam som sa dal do kontaktu s archeológmi a to ma celkom začalo baviť. Z toho potom vzišla moja SOČ-ka, ktorá sa zaoberala revitalizáciou zrúcanín a hradov a z tej sa mi podarilo postúpiť na štátne kolo a umiestniť sa na piatom mieste.
Nasledujúce leto som išiel do Nemecka na dobrovoľnícky tábor INEXU, kde som pracoval na inom stredovekom hrade, a potvrdil si, že mi archeológia príde zmysluplná. Vedel som ale, že ak sa chcem uplatniť v takto špecifickom odbore, budem potrebovať čo najlepšie akademické zázemie. Aby som to skrátil, plánoval som sa hlásiť na univerzitu v holandskom meste Leiden (v tom čase na ôsmom mieste), avšak pri prezeraní rebríčku najlepších univerzít, ktoré ponúkajú archeológiu som zo zvedavosti otvoril stránku Oxfordu (v tom čase na prvom mieste), a uvedomil si, že môžem minimálne skúsiť šťastie v rámci ich prijímacieho procesu. V tom čase som sa začal zaujímať o prehistóriu, a preto som si spomedzi odborov “Klasickej Archeológie” a “Archeológie a Antropológie” zvolil druhú možnosť napriek tomu, že som v podstate nevedel, čo je sociálna antropológia, keď som toto rozhodnutie urobil.
Sú nejaké aspekty tvojho štúdia špecifické pre Oxford? Inými slovami, ako tvoja edukačná inštitúcia ovplyvňuje to, ako sa učíš?
Najväčší rozdiel je podľa mňa, že je nás naozaj máličko – 28 študentov. Profesori a akademici teda naozaj majú priestor s nami interagovať osobne a môžeme im kedykoľvek napísať, ak máme otázku alebo potrebujeme ďalšie materiály na čítanie. To sa teda pretavuje do najväčšieho rozdielu v podobe tutoriálov, ktoré nie sú úplne bežné ani v Anglicku. Počas tutoriálov máme s jedným akademikom alebo akademičkou hodinu, na ktorú odovzdáme esej alebo zadanie na v podstate týždennej báze. Tam môžeme prebrať naše vlastné pohľady na danú tému a zamyslieť sa nad inými argumentmi, ktoré nám možno nenapadli. Ono sa to totiž nezdá, ale napísať esej a nie len čítať je veľmi dôležitým aspektom, lebo vtedy musíš svoje znalosti zosumarizovať a pretaviť do vlastného štýlu písania.
Je niečo, čo ťa na tvojej disciplíne hnevá?
Z nejakej časti áno. Aj keď sa o tom veľa rozpráva a vyzerá, že akademici sú si toho vedomí, stále platí, že sa niektorým geografickým oblastiam venujeme viac často a do hĺbky, kým niektorým takmer vôbec. Je tam potom taký pocit disproporčnosti.
Veľmi zaujímavé. Čo máš ale pocit, že ti zatiaľ dalo štúdium týchto dvoch odborov?
Úplne iný pohľad na viaceré témy. Asi najviac zarážajúce pre mňa bola tvorba a príjem vedomostí a tvorba vedeckého poznania. Uvedomil som si, že veľmi radi rozdeľujeme svet na “my” ako vyspelá spoločnosť a “oni” ako tá nevyspelá a pritom sa len treba pozrieť na to, že za tým je iný proces tvorby informácií a následného chápania. Aj ten náš spôsob rozumenia svetu je vo veľa veciach obmedzený a nezodpovedá na všetky otázky. Ani my nedokážeme podrobne popísať všetky aspekty reality, ale nie sme si ochotní priznať, že aj iné kultúry sa snažia o to isté, teda pochopiť svet okolo nich. Len to robia inak. A pýtajú sa možno iné otázky.
Robil si už niekedy aj terénny výskum?
Bol som na vykopávkach ako na archeologickom terénnom výskume. Na antropologickom veľmi nie, ale pracoval som na mini etnografii o spolku “Anonymných Alkoholikov”. Zameriaval som sa na to, ako prebiehajú ich stretnutia a aké rituály im pomáhajú sa držať ďalej od zlozvyku a naberať pozitívny návyk abstinencie. Pozeral som aké dynamiky a štruktúry medzi nimi fungovali. Bolo to však na dosť amatérskej úrovni a nebola to nejaká veľká terénna práca.
A čo sa týka tých archeologických vykopávok?
To boli vykopávky zamerané na neskoršiu dobu kamennú na juhu Francúzska. Jedná sa o nálezisko na otvorenom poli, kde je pôda, bohužiaľ, príliš kyslá na zachovanie významnejšieho množstva pozostatkov kostí, a tým pádom je výskum zameraný primárne na analýzu úlomkov kamenných nástrojov. V rámci širšieho environmentálneho kontextu sme pracovali aj v neďalekej jaskyni, tá sa ale ukázala byť takmer úplne archeologicky sterilná. Je to projekt, na ktorom pracuje francúzsky tím už 9 rokov v spolupráci s dobrovoľníkmi a spektrom expertov.
Ako si sa k tejto príležitosti dostal?
My máme terénny výskum povinný v rámci štúdia a ako prváci ho musíme absolvovať aspoň na 4 týždne. Rozhodnutie či absolvujeme archeologický alebo antropologický výskum je na nás, avšak nájsť antropológov v teréne ochotných pribrať k sebe ďalšiu osobu „zvonku“ skúmanej skupiny je pomerne vzácne. Pre môj ročník nebol terénny výskum povinný kvôli covidu, ale ja som veľmi chcel zažiť moje prvé ozajstné vykopávky. Opýtal som sa teda môjho tútora, či nevie o nejakom projekte zameranom na paleolit. On sa z konferencií poznal s vedúcim spomínaných vykopávok, prepojil nás a stal som sa súčasťou skupiny asi 20-tich študentov, ktorí pomáhali so všetkými aspektmi terénnej práce.
Zároveň som s týmto vedúcim vykopávok zostal v kontakte a v marci sme mali spolu absolvovať výskum v Južnej Afrike. Nanešťastie, Slovensko je z nejakého dôvodu jediná krajina v regióne, ktorá má vízovú povinnosť voči JAR, a keďže som sa k tejto informácii dostal neskoro, nepodarilo sa mi vybaviť potrebné víza. Každopádne, toto leto plánujem ísť na to isté nálezisko vo Francúzsku opäť.
Držím prsty! Už vieš o čom budeš robiť svoju bakalársku prácu?
Vo Francúzsku som sa stretol s viacerými odborníkmi na analýzu kamenných nástrojov a operačnú sekvenciu ich produkcie, ktoré sa dajú použiť na zodpovedanie niektorých širších kultúrnospoločenských otázok o danom nálezisku. Chcel by som teda pracovať na tejto téme. Keďže môj tútor je afrikanista, a pracoval primárne na vykopávkach v Lesothe, ponúkol mi možnosť spracovať prvú technickú analýzu kamennej industrie z jeho náleziska (Ha Makotoko). Toto nálezisko už nie je dostupné, kvôli nedávno vybudovanej priehrade, ale kolekcia z neho je mimoriadne zaujímavá, lebo zahŕňa kamenné úlomky z prechodu medzi strednou a neskoršou dobou kamennou, čo ma teda motivovalo pustiť sa do tohto výskumu.
Okej, to znie, že toto je to tvoja area of interest v archeológii. Sú nejaké oblasti alebo autori a autorky v antropológii, ktorí ťa partikulárne zaujímajú?
Je to síce trochu lacné, keďže je to jeden z našich profesorov, ale veľmi ma zaujalo pozorovanie, že život ohrozujúce skúsenosti, fungujú ako rituály vytvárajúce nesmierne silné puto medzi jednotlivcami – výskum Profesora Harvey-ho Whitehouse-a.
Ďalšia možnosť čo mi napadla je klasika Orientalism od Edwarda Said-a, ktorá ma upozornila na eurocentriskosť pojmov ako „blízky východ“ a problematiku mentálneho obrazu „východu“, ktorý držíme v hlave ako „západný svet“ a to ako pretavujeme túto predstavu do pop kultúry, vzdelávania atď.
A samozrejme čestná zmienka patrí Thomas-ovi Eriksen-ovi za to že ma jeho kniha Small Places Large Issues zrozumiteľne uviedla takmer do každej kľúčovej (kultúrno) antropologickej problematiky.
Vieš už čo chceš robiť po škole?
Priamo po skončení bakalára sa budem pozerať po možnostiach magisterského štúdia. Viem, že by som chcel robiť “archaeological science” (laboratórnu archeológiu), aj keď neviem na čo presne sa chcem špecializovať. Zase však používam moju metódu skúšania a tento semester pomáham v laboratóriu, ktoré sa zameriava na izotopickú analýzu organických materiálov, aby som si tento typ práce vyskúšal a zistil, či je pre mňa. Moja ideálna predstava je, že by som prešiel na výskum v tejto oblasti alebo v nových metódach datovania materiálov a následne sa uchytil v nejakom výskumnom centre.
Niektorí ľudia sa boja, či budú mať s disciplínami ako antropológia a archeológia čo robiť po škole. Máš na záver nejaké rady alebo názory na túto tému?
Je to samozrejme vždy obava pri takýchto odboroch, ale ja si myslím, že v dnešnej dobe je to aplikovateľné oveľa viac ako v minulosti. Toto mi príde trochu ako taký slovenský mindset a túto otázku často dostávam, lebo ľudia si myslia, že musíš po škole robiť presne to, čo študuješ na škole.
Viacero firiem a zamestnávateľov to však už vníma inak a chce prijímať ľudí s rôznych akademických pozadí. Hlavne pri antropológii je tých možností mnoho. Antropologický rozhľad je veľmi využiteľný či už v biznise, kde antropológovia prinášajú náhľady o firemnej kultúre alebo širšom rozmýšľaní zákazníkov, v štátnej sfére, či v médiách. Ak aj človeka nenapĺňa výskum, tých možností je stále pomerne veľa.
Tento rozhovor s Jakubom viedla Barbora Bačová.
Les Prés de Laure (Var, Francúzsko)
JS: „Na fotke držím tyč s reflektorom (a snažím sa ju dostať do vodorovnej polohy) pomocou ktorej tranzit totálnej stanice (total station) na diaľku zaznamenáva skutočnú polohu bodu, z ktorého sme odobrali nález. Červené body na zemi sú hranice štvorcovej mriežky (1x1m), takéto rozdelenie náleziska sa robí kvôli orientácii, nech vieme, ktoré nálezy sú konktrétne z ktorej časti jedného metra štvorcového. Mateusz vedľa mňa, drží elektronické ovládanie tranzitu totálnej stanice.“